Údolím tieňov prešla biela smrť,
snáď básnikovi zdvihla hrôzou hruď,
rukou chladnou srdce stisla
a spomienka bludná mysľou blysla..
Obloha temnú obrátila tvár,
básnikove city obrátila v svár,
vietor zdvihol červeň krvou pokrytou
a slzy padli v bolesť lásky zaliatou..
Lavička tieňom čierno čiernym padá,
básnik spisy minulého života hľadá,
dážď kvapkami stopy vyrýva
a úsmev smrťou nazýva..
Krajinou smútku prešiel čierny život,
snáď v básnikovi skrsol nový dôvod,
zeme plody sladko zavoňali
a dôvod ďalšej šance dali..
Komentáre