Polnočný vlak odpískal poslednú notu svojho odchodu,
Ja s tebou priala som si zažiť nespútanú slobodu,
Dal si mi lásku, po ktorej som veľmi túžila,
Ja hlúpa som si jej krásu príliš vážila.
Noc temná objala ma chladnou rukou,
Srdce mi strápila strašnou mukou,
Ja priala som si iba jediné,
Aby to všetko zostalo také nevinné.
„Milujem ťa,“ povedal si mi tak krásne,
Ja predstavovala som si utopické básne,
Však čas prebral ma fackou života,
A moju dušu pohltila úplná ničota.
Nespútaná sloboda zmizla ako posledný sneh,
Môjmu srdcu sa roztrhol posledný steh,
Znova je to ako pred rokom,
Ja zbieram rozlámané kúsky po jednom.
Nikto ich už znova nezlepí,
Slzy smútku rinú sa mi po pleti,
Túžim, aby ma zas objal a šepol, že som vše,
Však spomienka na bolesť stačí navyše.
Milujem ťa poviem aj tisíckrát,
Však náš vzťah nemôže ďalej fungovať,
Poviem ti prepáč a tým to asi končí,
Snáď zázrak by to znova...
Prepáč..
Komentáre