luni

Hľadím do tmy a vidím ťa tak zreteľne akoby si práve stál oproti mne. Premeriavam si ťa pohľadom, skúmam každý detail tvojho tela. Snažím sa zachytiť pohľad, ktorým si sa na mňa pozerával. Pohľad, ktorý mi aj v tej najhoršej chvíli potvrdil, že si tu pre mňa, miluješ ma a nikdy sa nerozídeme. Naťahujem ruku, chcem sa ťa dotknúť. No ty ucukneš a ja skloním hlavu a už sa viac nepozriem nahor. Už viac nezatvorím oči, aby som ťa v nich videla. Už nie si môj a ani si mi nepovedal prečo. Síce stále tvrdíš, že ma máš rád, no ja viem, že sa ničo zmenilo. A to niečo nás rozdelilo takou veľkou priepasťou, že každý pokus ju preskočiť sa končí smrťou. Tak veľmi som ťa milovala, túžila sa pri tebe každé ráno zobúdzať a pripravovať ti raňajky, no ty si to celé zavrhol, pokrčil ako papier a odhodil do koša. Myslím, že to čarovné, čo medzi nami kedysi bolo, to, čo nám každý závidel, sa rozpŕchlo. A mne ostala len spomienka na to, ako si ma nežne hladieval, plnil mi všetko, čo si mi na očiach videl, smial si sa a sníval. Presne tak ako ja. Myslím, že už ťa nechcem vidieť. Myslím, že chcem, aby sa to už skončilo, aby som sa ja už nemusela trápiť, lebo to, čo si mi spravil ty, mi už nikdy nikto nespraví. Nedovolím, aby ma niekto pretváral podľa svojho obrazu, už sa viac nestanem otrokom niečich túžob a predstáv. Ty si myslíš, že si mi spravil láskavosť, ja si myslím, že si ma zvnútra zabil. Preto tam už nie je to niečo čarovné, čo sme si chceli uchrániť, preto ja neviem nájsť v tvojich očiach ten známi pohľad a preto už ani nepotrebujeme jeden druhého. Náš spoločný svet zanikol. Už nie sme dvaja. Teraz som len ja a ty...