luni

 Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Skúsila sa pohnúť, no akoby ju zväzovali neviditeľné laná. Zmätene sa obzrela po izbe. Nevedela, kde je, nevedela, čo sa stalo.. Znova sa pokúsila pohnúť, no v tom ňou však prenikla taká obrovská bolesť, že znova omdlela..

 Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Skúsila sa pohnúť, no akoby ju zväzovali neviditeľné laná. Chcela vykríknuť, no z hrdla sa jej vydral len mĺkvi pazvuk. Po líci jej začala stekať studená slza. Jane sa zhlboka nadýchla a znova sa pokúsila pohnúť, v tom ňou však prenikla taká obrovská bolesť, že znova omdlela..

 Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Skúsila sa pohnúť, no akoby ju zväzovali neviditeľné laná. Racionálne myslenie jej zatieňoval strach. Zovrela ruky v päsť. Musela niečo spraviť, musela v sebe nazbierať všetku odvahu, ktorá z nej ešte nevyprchala. Pomaly zodvihla ruku a pokúsila sa nahmatať príčinu zlyhania jej pokusu sa postaviť. Prechádzala rukou od hrdla stále nižšie, až k bruchu. V tom pocítila zvláštne mokro a teplo. Zatlačila. V tom ňou však prenikla taká obrovská bolesť, že znova omdlela..

 Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Skúsila sa pohnúť, no akoby ju zväzovali neviditeľné laná. Pomaly zodvihla ruku až k očiam. Bola celá krvavá. Jane sa pokúsila vykríknuť, nedalo sa. Jane sa pokúsila pohnúť, no v tom ňou však prenikla taká obrovská bolesť, že znova omdlela..

 Jane otvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi, no už sa nebála. Jane sa rozpamätala, čo sa stalo, usmievala sa. Nahmatala vedľa seba nôž, pomaly ho zobrala do ruky, namierila nad srdce a celou silou si ho vrazila do hrude..

 Jane už neotvorila oči. Ležala na zemi plnej krvi. Nepohla sa, už ju nezväzovali neviditeľné laná. Na tvári jej zostal úsmev, z očí vytekali posledné slzy. Jane zomrela...