luni

Skús myslieť na niečo iné ako na trápenie. Láska raz pomaly vyprchá a ty si uvedomíš, že si vlastne nadarmo prežila pár rokov s človekom, ktorého si ani nepoznala. Mrhala si časom, ktorý sa už nikdy nevráti. Si o niečo staršia, znova a znova. Pohľad na svet a veci okolo teba sa zmenil. Už nie si to dobré, bláznivé dievča ako dakedy. Bezstarostné, čakajúce na lásku, ktorá raz príde. A prišla. Naozaj. A práve tá láska zmenila to dievča. Bolo to najkrajšie obdobie jej života. Také krásne a šťastné aké si nik nevie predstaviť. Pomaly začala ľúbiť, neskôr milovať. Avšak po nejakom čase prišla prvá hádka. Síce malá, ale prvá.. Niečo sa zmenilo. Niečo v jej vnútri, čo nechcelo, aby sa znova zopakovala. So zmenou prišla ďalšia hádka. Iná ako tá prvá, väčšia. Vtedy už dieťaťom prestala byť. Všetko sa zmenilo, už láske nevedela odpustiť. Už to nebola tak krásna a spontánna vec. Vedela, že čas zamilovanosti prešiel, a ona spadla do krutej reality. Ružový opar z jej očí opadol a ona ho videla už ako obyčajného chlapca, ktorý má svoje chyby. Po nejakom čase boli stále spolu. Ľúbili sa, no hádky zostali rovnaké. Tak veľmi sa hádať nechceli.. Prežila toľko bezsenných preplakaných nocí. Nechcela ho stratiť, on jej nechcel ubližovať. Ich láska bola veľká, nebola večná? Položila si otázku: „Je to naozaj on?“ Celý čas si myslela, že je. Aj teraz v to dúfa, no obavy z ďalšej hádky, z ďalšieho plaču, ju nútia rozmýšľať o tom, či to tak má byť..